Kompozícia obrazu vo fotografii

Ľudia dokážu zachytiť obrázok v priebehu stotiny sekundy, takže im utkvie v pamäti, aj keď sa rýchlo pozerajú tam a späť. Túto skutočnosť môžete využiť pomocou dobre premyslenej kompozície obrázku. Vo fotografii sa kompozícia obrazu vzťahuje na spôsob usporiadania jednotlivých prvkov obrazu. Možno na to použiť rôzne techniky, ktoré preukázateľne pomáhajú dosiahnuť atraktívnejšiu kompozíciu. Samotná kompozícia a zaostrenie na fotografii zohrávajú dôležitú úlohu pri pôsobení obrazu na diváka. Tu vám ponúkame niekoľko cenných a praktických tipov, ako cielene vytvoriť efekt fotografie.

Základné možnosti kompozície snímky

Pred vytvorením fotografie určíme jej formát nastavením fotoaparátu. Správny motív dáva snímke výraz. Ak si tieto dva základné prvky pred zhotovením fotografie dobre premyslíme, z triviálnej snímky môže rýchlo vzniknúť zmysluplná a emotívna fotografia.

Motív je rozhodujúci

Jedine pomocou motívu možno dať obrazu určitý význam. Aby ste však mohli tento motív preniesť do fotografie, mali by ste si najprv vizualizovať tému. Tiež si položte otázku, na čo alebo na koho sa pozeráte a na čo sa chcete zamerať. Ak sa rozhodnete pre dva motívy na jednej fotografii, je dôležité rozhodnúť, ktorý motív má hrať hlavnú alebo podpornú úlohu, ešte pred zhotovením fotografie. Dodatočný rám okolo fotografie dáva divákovi jasnú orientáciu. Obzvlášť účinný je však v tomto prípade rám, ktorý sa dá na fotografii už nastaviť. Predstavme si pozadie, na ktorom niekto fotografuje more z jaskyne, pričom na ľavej, pravej a hornej strane snímky sú skaly. Skaly okolo fotografie poskytujú prirodzený rám a vytvárajú napätie.

Výber správneho formátu

Formát na šírku sa spravidla javí ako známejší a bežnejší, ale aj pokojnejší a vyváženejší, pretože je najbližší ľudskému videniu vďaka usporiadaniu očí. Z tohto dôvodu je formát na výšku vnímaný ako dynamickejší a nestabilnejší.

Pri kombinácii oboch formátov môže vzniknúť ďalšie napätie. Napríklad výšková budova ako typický motív formátu na výšku, ktorá je odfotografovaná vo formáte na šírku, priťahuje podstatne viac pozornosti. Podobne typický motív formátu na šírku, napríklad západ slnka nad morom, je vzrušujúcejší, ak je odfotografovaný vo formáte na výšku. Pri výbere správneho formátu treba okrem účinku fotografie venovať pozornosť aj následnému použitiu snímky. Portrétny formát je preto ideálny pre kryt mobilného telefónu.

Rozdelenie mriežky ako ústredný prvok kompozície obrazu

Pri pohľade na fotografiu oko prechádza od jedného prvku k druhému. Niektoré prvky, napríklad svetlé miesta, tváre alebo písmená, priťahujú viac pozornosti ako iné. Línie v obraze, známe aj ako miznúce línie, udávajú oku smer. Pri dobrej kompozícii obrazu možno oku pomôcť rozpoznať dôležité detaily na fotografii a pomôcť obrazu, aby sa stal ucelenejším.

Uhlopriečka v kompozícii obrazu

Uhlopriečka je čiara, ktorá pod uhlom spája rohy formátu. Takzvaná zostupná diagonála, ktorá vedie z ľavého horného rohu do pravého dolného rohu obrazu, je vnímaná ako pokojnejšia a menej vzrušujúca, pretože sleduje prirodzený tok čítania. Výsledkom je, že oko môže byť rýchlo odvedené od obrázka. Predstavte si napríklad ulicu, ktorá vedie z ľavého horného rohu do pravého dolného rohu obrázka. Okraj cesty tvorí rad domov. Ak oko sleduje priebeh cesty, divák je rýchlo vyvedený z obrazu. Naopak, stúpajúce diagonály, ktoré prebiehajú od ľavého dolného rohu po pravý horný, majú mimoriadne stimulujúci účinok a priťahujú oko k detailu. Divák sa na obraze zdrží dlhšie, pretože môže lepšie vnímať detaily radu domov.

Horizont v kompozícii

Čiary, ktoré oddeľujú oblohu od zeme, predstavujú horizont. Ak je táto línia umiestnená v strede obrazu, výsledkom je pomerne beznapäťová kompozícia. Na vytvorenie väčšej atmosféry sa horizont často umiestňuje ďalej pod alebo nad stred obrazu. Horizont nižšie na fotografii zdôrazňuje vzdialenosť a rozľahlosť krajiny, pretože obloha zaberá veľkú časť obrazu. Fotografia sa zdá byť ľahká a otvorená. Horizont, ktorý je na snímke vyššie, vytvára pocit ťažoby a zároveň blízkosti, keďže je zachytená väčšia časť krajiny. Oko putuje od zeme až k horizontu.

Horizont sa môže nachádzať aj nad alebo pod hranicami snímky. Ak sa horizontálna čiara nachádza mierne nad spodným okrajom obrazu, obraz sa javí ako uzavretý. Ak sa horizont nachádza mierne pod spodným okrajom obrázka, potom je viditeľná len obloha a obrázok má mierne plávajúci efekt.

Symetria a opakovania

Symetria sa v prírode vyskytuje vo veľkom počte. Napríklad väčšina živých tvorov, ale aj vozidiel a budov má symetrickú štruktúru. Symetria je vnímaná ako mimoriadne harmonická a estetická, ale môže v sebe skrývať aj riziko vzniku nudy. Ak chcete fotografovať symetrický objekt, mali by ste buď presne reprodukovať symetriu, alebo sa od nej výrazne odchýliť, aby ste zachovali napätie na snímke. Buď vyrovnajte fotoaparát so stredovou osou symetrického objektu, alebo sa zámerne odchyľte od symetrického zobrazenia zmenou perspektívy alebo umiestnenia.

Rovnako harmonický efekt vytvoria opakujúce sa objekty a prvky na snímke bez ohľadu na ich symetriu alebo jednotnosť. Vhodným príkladom je pláž plná plážových lehátok alebo ležadiel. Harmonický účinok na diváka však vytvárajú aj opakujúce sa štruktúry, svetlá a tiene.

Používanie vzorov

Náš mozog považuje pravidelné usporiadanie opakujúcich sa prvkov za mimoriadne estetické. Najmä detailné predmety, ktoré na prvý pohľad pôsobia nepokojne, môžu usporiadaním do vzoru vyžarovať pokoj. Takéto vzory možno často nájsť v oblasti techniky a architektúry, ale aj v prírode, napríklad vo včelích plástoch. Vzrušujúcim sa stáva vtedy, keď je vzor prerušený nepravidelnosťou. Tá môže na fotografii nastaviť pozornosť. Ak chcete zdôrazniť pravidelnosť v motíve, použite tu vhodnú perspektívu. Okraje snímky by tiež nemali byť neatraktívne prerušené.

Tyče ako tvorcovia napätia

Ak sú prvky obrazu také malé, že ich možno rozpoznať len ako body, potom zohráva úlohu len ich umiestnenie, jas a farba. Tieto bodky možno vnímať ako vyžarujúce pokoj alebo ako nachádzajúce sa vo vzťahu napätia. Môžu však tiež vytvárať vzťah k povrchu alebo tvoriť takmer hudobný kontext. V podstate predstavujú bodky dynamický dizajnový prvok, ktorý spolu vytvára aj tvary alebo oblúky línií, a tak upúta pozornosť diváka.

Dynamická alebo statická kompozícia obrazu

Samotná statická kompozícia obrazu môže spôsobiť, že fotografia bude pôsobiť pokojne. Ak sa napríklad postavíte pred dom s bielou fasádou a červenou strechou a odfotografujete ho spredu, získate pokojný obraz. Na druhej strane veľmi dynamická kompozícia môže spôsobiť, že objekty sa budú zdať pohyblivé. Ak by ste fotografovali stojaci vlak z nástupišťa spredu tak, aby bol vlak trochu ďalej na okraji snímky, vďaka vyrovnávajúcemu efektu by sa dal do pohybu. To je možné vďaka usporiadaniu objektov pozdĺž diagonálnych línií.

Pravidlo tretín

Keďže motívy umiestnené v strede obrazu často pôsobia nedostatočne napäto, môžete si pomôcť pravidlom tretín. Zjednodušene sa dá vysvetliť tak, že obraz sa rozdelí na deväť rovnako veľkých obdĺžnikov, tri horizontálne a tri vertikálne. Cieľom je zarovnať najdôležitejší prvok objektu pozdĺž čiar alebo priesečníka dvoch čiar. Už zhotovené fotografie možno následne orezať pomocou programu na úpravu obrázkov.

Konštelácia trojuholníka

Princíp trojuholníka je veľmi účinná technika kompozície obrazu, ktorá sa často používa pri skupinových záberoch. Ak sa na snímke umiestnia tri osoby rovnakej veľkosti priamo vedľa seba, pôsobí to bezmocne a nevýrazne. Na druhej strane je zaujímavejšie a krajšie, ak sa hlavy usporiadajú do trojuholníka. Obrázok vyzerá najpokojnejšie, keď hlavy tvoria špicatý trojuholník smerujúci nahor. Nestabilnejší dojem vyvoláva, keď špičky smerujú nadol. Ak je trojuholník usporiadaný pod uhlom, do hry vstupuje viac dynamiky. Trojuholník možno použiť aj ako kompozičný princíp pre akýkoľvek iný motív.

Zlatý trojuholník vo fotografii

Podobne ako pravidlo tretín, zlatý trojuholník využíva línie mriežky. Namiesto obdĺžnikov je však obraz rozdelený uhlopriečkou z ľavého horného rohu do pravého dolného rohu. Okrem toho sa z pravého dolného rohu obrázka vedie čiara, ktorá sa s uhlopriečkou stretáva v pravom uhle. Rovnako sa pokračuje aj na druhej strane obrázka. Výsledné trojuholníky pomáhajú umiestniť prvky presne do týchto oblastí, aby sa v obraze vytvorilo napätie.

Umenie zlatého rezu

Ľudské oko považuje zlatý rez za mimoriadne harmonický a príťažlivý. Zlatý rez je deliaci pomer, ktorý využívali maliari, sochári a architekti už od staroveku. Pomery zlatého rezu však možno nájsť aj v prírode, napríklad v papradí alebo mušliach.

Pomer zlatého rezu, takzvané zlaté číslo, je 1,61. Vzťahuje sa na vodorovnú čiaru, ktorá je rozdelená na dve časti rôznych veľkostí. Menšia časť čiary sa vzťahuje k väčšej časti rovnako ako väčšia časť k celej čiare.

Na konci je motív umiestnený v rovnakej polohe so zlatým rezom aj s rozdelením na tretiny. Hovorí sa, že zlatý rez prispieva k väčšej harmónii, zatiaľ čo pravidlo tretín zabezpečuje lepšie napätie obrazu.

Navrhnite si vlastné fotografické produkty na print24

Dobre premyslená kompozícia obrazu môže dodať vášmu obrázku viac vzrušenia a živosti. Najmä v marketingu zohráva vplyv obrázkov dôležitú úlohu pri oslovovaní zákazníkov. V print24 vám umožňujeme vytlačiť vlastné fotoprodukty na nálepky, books, caps a mnoho ďalších a prispôsobte si ich podľa svojich potrieb. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa našich produktov alebo chcete individuálne poradenstvo, kontaktujte nás prostredníctvom kontaktného formulára alebo nám zavolajte. Radi vám kedykoľvek pomôžeme!